Hereckú kariéru začínala ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine, kde za dva roky stvárnila 14 postáv a hneď v jej prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka. Študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a od roku 1948 je nepretržite členkou Slovenského národného divadla. Patrí medzi popredné slovenské divadelné osobnosti. Počas svojej bohatej kariéry stvárnila vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postav a tiež obrovské množstvo postáv v rozhlase. Je národnou umelkyňou, dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy a držiteľkou ďalších významných kultúrnych ocenení.

Každý rok po dobu vyše 50 rokov  pravidelne navštevovala piešťanskéh kúpele a pri každej príležitosti propaguje Piešťany ako mesto, ktorému vďačí za svoju životnú energiu, zdravie a radosť zo života. Ešte donedávna účinkovala i na viacerých podujatiach v Piešťanoch a aktívne sa zapájala do kultúrneho života v meste.

Čestné občianstvo mesta Piešťany jej bolo udelené 1.6.2012 za vynikajúce tvorivé výsledky v oblasti divadelného a filmového umenia a šírenie dobrého mena Piešťan.
Pri preberaní ocenenia povedala: „Dnes každá milá, kladná a príjemná správa poteší. Akurát neviem, či si takéto vyznamenanie práve ja zaslúžim, veď do tejto perly Považia prichádza toľko iných, významnejších ľudí. Prináša mi to na myseľ rad myšlienok a spomienok na mesto, ktoré sa mi stalo na mnoho rokov oázou pokoja, odpočinku, miestom priateľských stretnutí a neopakovateľnej atmosféry. Predsa som tu doma, každé leto. Česť a slávu som prevolávala krásnym Piešťanom už od šesťdesiatych rokov, ani sa mi to veriť nechce, minulého storočia a teraz mi mesto moje milované česť odovzdáva naspäť.  Môj vzťah k Piešťanom by si zaslúžil priam básnický prístup. Napokon, oň sa staral môj manžel, básnik Miro Procházka, ktorý ma tak rád a často pri mojom pobyte sprevádzal. Chceli sme  tu s ním žiť na starobu, žiaľ, nevyšlo. Keď hovoril o Piešťanoch, každý poslucháč nadobudol dojem, že pozná cestu do raja. Pre mňa osobne raj predstavoval miesto, kde som si vďaka nielen hrejivým vodám, svietivému slnku, vôni parku a sochám, s ktorými si tykám, ale najmä láskavosti ľudí dobíjala energiu po dlhom divadelnom roku. Postupom času sa moja závislosť prehĺbila na chronickú a preniesla som ju na celú rodinu, vrátane vnukov a kolegov. Je to mesto na dvoch brehoch, spojené jedinečným Bellušovým mostom, čiže mesto, ktoré spája. Čo národnosť, to stretnutie. Je to mesto, ktoré dáva nádej.“

Pani Kráľovičovej želáme veľa zdravia, radosti a spokojnosti a tešíme sa na príjemné stretnutia v Piešťanoch!

(Foto: archív Mesta Piešťany)