Kedy a ako sa chlapci narodili? Ako dlho boli bábätká v inkubátore?

Chlapci sa narodili v 33. týždni tehotenstva plánovanou sekciou dňa 2.11.2021. Jakub s Marekom sú jednovaječné dvojičky, Timko bol v brušku oddelene. Kubko vážil 1900g , Marek 1800g a Timko 2100g. V inkubátore boli iba týždeň, po týždni nás previezli z Bratislavy do Trenčína, kde už v inkubátore neboli.

Dokážete chlapcov rozoznať bez problémov?

Manžel s tým má trošku problém, smeje sa mamička, má 33,3 percentnú úspešnosť. Niekedy sa mi stane, že Mareka uložím to Timkovej postieľky, dodáva otec. Deti majú každý svoje črty. Chlapci majú odlišné tvary hlavičiek, ale už aj povahové vlastnosti. Kubko je taký náš plačko, Timi je veľmi rozumný a Marek veľký kľudas, dopĺňa mamička.

Ako zvládate veci spojené s opaterou detí?

Manžel je pol roka na materskej dovolenke. Po pol roku, po nástupe manžela do práce, nám bude z mestského úradu pridelená opatrovateľka. Na všetko máme systém, od kŕmenia cez hranie až po kúpanie a uspávanie. Všetko s chlapcami robíme naraz. Máme tiež dvojročného syna ,ktorý si vyžaduje svoju pozornosť. Martinko má snahu nám pomáhať, do všetkého sa snažíme ho zapájať. A zatiaľ ho to baví.

Aké boli vaše prvé reakcie, keď ste sa dozvedeli, že čakáte trojičky? Boli ste „mierne“ zaskočení?

Ja som mierne obelel, ale asi po desiatich minútach to už bolo v pohode a začal som sa tešiť. Manželka bola na tom trochu horšie. Pre mňa to bol veľký šok, dodáva mamička, manžel mi však bol obrovskou oporou a spolu sme to všetko zvládli.

Máte v rodine genetické predispozície, ktoré by vysvetľovali narodenie trojičiek?

To boli dve najčastejšie otázky, ktoré nám lekári a vôbec všetci dávali: či to máme v rodine alebo či sme sa nesnažili o dieťa umelo. Ani jedno, ani druhé, všetko išlo prirodzene.

Ste vystavení veľkému obdivu, ak prídete s deťmi na verejnosť, medzi ľudí?

Áno, ľudia si nás všímajú, otáčajú sa za nami, gratulujú nám a prajú všetko dobré. Niekedy mám pocit, že chlapci menia svet k lepšiemu. Možno nie svet ako taký, ale náš svet určite. Chodíme s nimi na rôzne preventívne vyšetrenia, keďže sa narodili predčasne a každému, koho stretneme, vyčaruje pohľad na chlapcov úsmev na tvári. Je to až magické.

Aké boli po narodení detí reakcie Vášho okolia?

Rodina a najbližší kamaráti vedeli, že budeme mať trojičky. Ostatní, ktorí sa to dozvedeli až po ich narodení, boli úprimne zaskočení.

Aké je to byť rodičmi trojičiek a spolu štyroch detí?

Asi nikdy neprídeme na to, čím sme si to zaslúžili. Je to dar, ktorý sme prijali a do konca života zaň budeme vďační. Prinášajú nám do života lásku, radosť i starosť. Všetko štvornásobne.