Od svojich šiestich rokoch bývate v Piešťanoch, takže Vás môžeme považovať za Piešťanca. Kolonádový most patrí k najväčším dominantám nášho mesta a všetci sme naň hrdí. Bolo pre Vás cťou a zároveň výzvou, podieľať sa ako hlavný architekt na jeho rekonštrukcii?

V Piešťanoch som vyrastal, tu žijem, žijem tu rád a vnímam tu viac vecí, na ktoré môžeme byť hrdí. Kolonádový most je nespochybniteľne jednou z nich. Bola to preto veľká česť a veľká výzva môcť pracovať na jeho obnove, ale hlavne veľká zodpovednosť. Projektová príprava rekonštrukcie zahŕňala dve časti –mostný objekt, čiže úpravu vozovky a spodnej časti mosta a nadstavbu. Mostný objekt riešili odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity, nadstavbou sa zaoberal náš tím. Autorom a architektom tohto skvostu funkcionalistickej architektúry je samozrejme Emil Belluš, mojou polohou je skôr autorstvo architektonického konceptu rekonštrukcie, prispôsobenie priestorov a ich interiérov prevádzkovým požiadavkám investora a následne koordinácia a dotiahnutie tohto konceptu do realizácie. Ide o výsledok kolektívnej spolupráce, koncepcia vznikala v našom ateliéri konzultáciami s kolegyňami, myšlienky sa v projektoch doťahovali do technickej podoby s kolegami podľa jednotlivých odborných profesií, veľa vecí sa doriešovalo aj v rámci autorských dozorov počas realizácie.

Bolo zámerom most zrekonštruovať čo najviac podľa historických údajov alebo ste mali možnosť do obnovy vložiť aj svoju kreativitu?

Hlavnou myšlienkou riešenia rekonštrukcie bolo vrátiť mostu jeho pôvodnú podobu. To, prečo sa mu hovorilo aj „sklený most“ bola jeho úžasná transparentnosť, ktorá z neho kedysi robila svetlý, priehľadný krištáľ nad riekou. Toto sa v nánosoch času zanešvárilo sadrokartónovými priečkami, zakrytými alebo zatretými oknami, všadeprítomnými dikoplastovými nástrekmi a dokonca aj nepochopiteľným horizontálnym predelením vysokých priestorov. Už len odstránenie týchto nezmyslov priblížilo most k jeho pôvodnému vzhľadu. Niektoré pôvodné prvky či zámery sa našli na historických fotografiách, pôvodných výkresoch, alebo stopy po nich priamo na mieste a rozhodli sme sa ich na most vrátiť. Napríklad lavičky so zabudovanými operadlami na oboch stranách promenády. Ale bolo treba riešiť aj nové momenty, ktoré vyplývali z prevádzkových požiadaviek investora, alebo ktoré v časoch vzniku mosta neboli obvyklé, či si ich ani vtedajšie normy nevyžadovali, ale dnes sú už nutnosťou. Napríklad bezbariérové vstupy a podlaha v pavilónoch, technické, hygienické, skladové vybavenie. Alebo tepelné zabezpečenie pracovnej pohody izolačnými dvojsklami – pre zaujímavosť na dvoch miestach ohýbanými. Vždy ale išlo o to, že ak sa aj do stavby navrhla zmena, nikdy nemala byť v rozpore s myšlienkami a celkovou atmosférou pôvodného Bellušovho architektonického zámeru. Ak dnes nemáte pocit, že ten či ten nový moment tu akosi nesedí, tak potom to dopadlo dobre.

Podľa verejnosti trvala rekonštrukcia mosta dlho. Kolonádový most je národná kultúrna pamiatka a jeho rekonštrukcia bola pod veľkým drobnohľadom odborníkov z Krajského pamiatkového úradu.  Bola aj preto rekonštrukcia zdĺhavejšia?

Otázky pamiatkovej ochrany sme podrobne konzultovali už vo fáze projektov, takže do realizácie sa išlo s vyjasnenými postojmi. Každá rekonštrukcia je však komplikovanejšia ako nová stavba. Postupným odkrývaním sa môžu objaviť prekvapenia, ktoré je potom treba riešiť. Môžu to byť drobnosti, ale stavba sa tým môže zdržať. Nehádzal by som to však iba na pamiatkarov, myslím, že si robili svoju prácu zodpovedne a s vedomím dôležitosti tejto pamiatky. Nie vždy sme mali s nimi rovnaký názor, museli sme myslieť aj na predstavy investora, ale hľadali sme riešenia a vždy sa našla nejaká cesta, možno kompromis, s ktorým sa dalo stotožniť. Do akej miery to spomaľovalo dodávateľa, to by snáď mohol povedať on.

Počas rekonštrukčných prác sa určite objavovali aj nejaké úskalia a problémy. S akými nečakanými faktami ste sa museli počas prác vysporiadať?

Pred projektami bol spravený prieskum a analýza. Zásadné veci boli známe, stav konštrukcií a materiálov sa dopresňoval priebežne, myslím, že zásadné prekvapenia sa nekonali. Skôr to boli rôzne detaily, ku ktorým sa bolo treba postaviť pri realizácii. Ale predsa by som jednu zmenu spomenul. Postupným odkrývaním nánosov sa ukázalo, že kovové konštrukcie okien na pavilónoch sú oproti predpokladom v oveľa lepšom stave, ako sa očakávalo. Ich výmena za kompletnú novú konštrukciu nebola nutná, bolo však treba domyslieť detail zasklenia izolačným dvojsklom. Podarilo sa, takže dnes sú okná v pôvodných rámoch okrem niektorých viac poškodených častí, ktoré sú nahradené replikou podľa pôvodnej technológie.

Radnica nedávno predložila projekt so žiadosťou o dotáciu na reštaurovanie sochy barlolámača a obnovu fontánky pred mostom. Pokiaľ by sa podarilo tieto súčasti mosta zrekonštruovať, čo by ešte zostávalo dokončiť na moste alebo pred vstupom na most tak, aby tento vrchol funkcionalistickej architektúry na Slovensku vyzeral ako v časoch jeho najväčšej slávy?

Myslím, že v nadväznosti na fontánku a most bude treba upraviť aj predpolie mosta a prepojiť ho s pešou zónou, ktorej trasa tu vrcholí.

Ste s kompletnou rekonštrukciou mosta spokojný?

Myslím, že očakávaný výsledok bol splnený. Mostu sa prinavrátili v maximálnej miere pôvodné myšlienky autora Emila Belluša a ja dúfam, že nové zásahy mu neublížili. Môžeme ho snáď opäť oprávnene volať aj skleným (po piešťansky sklenenným :-)) mostom.

Bohuslav Bobo Pernecký je architekt, ale tiež významný a úspešný slovenský karikaturista, ilustrátor, autor výstav Karikatúra a jazz. Ilustroval množstvo kníh a jeho karikatúry boli často oceňované aj v zahraničí. V r. 2006 získal ateliér, ktorého je členom, najvyššie ocenenie CE.ZA.R za projekt „Pešia zóna Piešťany“. Spolupracuje na viacerých kultúrnych projektoch mesta. Je laureátom Ceny mesta Piešťany.

Foto: Martin Ričány