Do múzea sa dostali ako bežní návštevníci zakúpením vstupenky len chvíľu pred záverečnou. Mali rozbiť vitrínu, v ktorej sa predmety nachádzali, a odsotiť pracovníka múzea. S lupom potom utiekli do mesta.

Šperky boli súčasťou stálej archeologickej expozície v budove Kúpeľnej dvorany. Drahocenný prsteň slávnostne predstavili v marci v roku 2016. V expozícii ho bolo možné vidieť už od februára toho istého roku. Za jeho získanie do svojich zbierok udelili múzeu Výročnú cenu Revue Pamiatky a múzeá za rok 2015.

Prsteň je na Slovensku unikátom. „Ide o jeden z prvých prsteňov, ktoré Germáni začali vyrábať sami podľa rímskeho vzoru. Dovtedy vlastné prstene nepoznali,“ vysvetlila Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, ktorá sa dlhodobo venuje najmä rímskym šperkom. „Podľa toho, čo ukradli, išli po predmetoch cielene. Veľmi dobre vedeli, čo berú,“ poznamenala k lúpeži Daňová.

Prsteň pochádza z jedného z dvoch bohatých takzvaných kniežacích hrobov z mladšej rímskej doby (prelom 3. a 4. storočia nášho letopočtu), ktoré objavili v 30. rokoch minulého storočia. Narazili na ne počas ťažby hliny v tehelni v dedinke Stráže, ktorá je dnes súčasť obce Krakovany.

Zdroj: Balneologické múzeum Imricha Wintera Piešťany