Jej cieľom je zabezpečenie sklenených prístreškov autobusových zastávok tak, aby boli viditeľné a tým aj bezpečné pre vtáky.

Dňa 24.6.2023 polepili 8 dobrovoľníci v Piešťanoch 18 presklených zastávok, ktoré predstavovali pre vtáky vážne nebezpečenstvo. Akcia bola oficiálne schválená Mestom Piešťany. Ornitológ Radovan Jambor zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko hovorí „Bariéry z číreho skla vtáky nevidia, narážajú doň a následne sa zrania alebo sa na skle zabijú. Podľa dostupných štatistík ide o druhú najčastejšiu príčinu úmrtí vtákov v mestách“. Andrej Chudý dopĺňa „Len v USA sa odhaduje ročne miliarda obetí sklenenej architektúry, v Piešťanoch sa tieto čísla pohybujú pravdepodobne v desiatkach usmrtených vtákoch ročne. Polepom sa ich podarí zachrániť“.

Prečo vtáky narážajú do skla? Radovan Jambor vysvetľuje „Príčinou sú biologické aspekty vtáčieho zraku a ľudská ľahostajnosť. Sklenená architektúra je stále populárnejšia, no v mestách žijú aj vtáky. Číru sklenenú bariéru pri lete vôbec nevidia alebo ju zbadajú neskoro. Nevyhnutné nárazy majú rôzne následky. Bežné sú otras mozgu či fraktúry. Veľmi často hynú neskôr mimo sklenenej bariéry na vnútorné zranenia. Pod sklenenou prekážkou nenájdeme dôkazy o smrteľných kolíziách vždy, uhynuté jedince počas noci odstránia predátory. Miesta nárazov sa však dajú identifikovať aj podľa otlačkov „púdrovej impregnácie“, resp. po náraze zostávajú na skle zvyšky a častice peria nezriedka vytvárajúce siluetu jedinca, ktorý narazil.“

Radovan Jambor dopĺňa „To, čo smrteľné kolízie vtáctva efektívne minimalizuje, a čo sa osvedčilo takmer v 95 % prípadov, je aplikácia koncentrovaného vonkajšieho polepu vizualizačnými prvkami. S normovaným minimálnym rozostupom 10 až 15 cm medzi prvkami ide o najúčinnejšie riešenie zo všetkých dostupných.“

Nálepky ako vizualizačné prvky sa používajú rôzne. Už pritom dávno neplatí, že jedna čierna silueta dravca na skle problém vyrieši. Jambor ďalej upozorňuje „Niektoré drobné vtáky na dravce bežne útočia, tomuto javu sa hovorí mobbing, nezľaknú sa, ale naopak nalietavajú na siluetu, aby vyhnali svojho domnelého predátora. Tým sa nárazy do skla môžu naopak stupňovať“. Chudý dopĺňa: „Pri tejto akcii sme využili bežne používané polotransparentné krúžky s priemerom 3,5 cm sme lepili v rastrových líniách s rozostupmi 12-15 cm. Tieto nálepky sa použili aj v iných mestách. Sú cenovo dostupné a dizajnovo všeobecne akceptované, neclonia, nekazia prístreškom vzhľad ani priehľadnosť. Bohužiaľ sa často na tento aspekt pri projektovaní zastávok nemyslí a tak sa musia takéto opatrenia na ochranu vtákov robiť až dodatočne“. Polep v Piešťanoch sponzorovala firma Freudenberg Home and Cleaning Solution (FHCS), ktorá podporila SOS/BirdLife Slovensko projektom, ktorého cieľom je zamedzenie úhynu vtákov na presklených plochách a podporou povedomia o tomto jave medzi žiakmi škôl.

Podľa Jambora jedna z posledných testovacích štúdií, ktorá vyšla minulý rok, hovorí, že: „Medzi najúčinnejšie nálepky patria tie, ktoré majú v sebe UV farbivo. Vtáky vidia veľmi dobre aj v UV spektre, dokonca lepšie ako v nami vnímanom rozsahu. Vizuálny svet vtákov je tak oveľa pestrejší. Vták, ktorý sa nám javí ako čierny, má desiatky rôznych odtieňov a odleskov. UV farbivo vtáky skôr zbadajú.“ Dodáva, že „UV farbivo sa na slnku rýchlo vytráca a preto sú UV nálepky vhodné len na miesta, kde si ľudia vedia po roku polep vymeniť za nový, napríklad do domácností alebo na iné malé a ľahko dostupné presklené plochy.“

Mesto Piešťany ako aj ďalšie, majú v tomto momente pre vtáky bezpečné zastávky. V ideálnom prípade by ale nemalo k takýmto dodatočným polepom vôbec dochádzať. Obce by už pri projektovaní mali na túto stránku myslieť a zakomponovať do vizuálu sklenených prístreškov rôzne vizualizačné prvky či mikroštruktúry, ktoré vtáky vidia, no bežnému oku cestujúcich neprekážajú. Kreatívne mesto môže tieto plochy využiť na rôznu propagáciu a pritom neohrozovať vtáky žijúce v mestách. Inšpiráciu im môžu byť zastávky v Brne, ale aj v ďalších mestách v českej republike.

Polep samolepiacimi antikolíznymi nálepkami realizujú v mestách dobrovoľníci pod koordináciou SOS/BirdLife Slovensko. Nálepky zabezpečujú samosprávy alebo neziskové organizácie z grantov a od súkromných darcov.

Zdroj: Tlačová správa SOS/BirdLife Slovensko

Foto: SOS/BirdLife Slovensko