Profesor Vladimír Benko je autorizovaný stavebný inžinier so špecializáciou na statiku a dynamiku stavieb, univerzitného pedagóga s medzinárodnými skúsenosťami a zároveň predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá združuje tisíce odborníkov v oblasti stavebníctva. Jeho dlhoročné skúsenosti z praxe aj akademického prostredia dnes pomáhajú pri záchrane jednej z najvýznamnejších dominánt Piešťan.

Mesto Piešťany Vás oficiálne vymenovalo do pracovnej skupiny ako odborného garanta. Čo pre Vás toto poverenie znamená?

Znamená to pre mňa veľmi veľa, nakoľko s mestom Piešťany je môj rodinný život spojený už prakticky pol storočia. V Piešťanoch sa narodila naša dcéra, naše dve vnučky aj pravnučka. Moja profesia stavebného inžiniera a univerzitného pedagóga ma síce spája najmä s Bratislavou a Viedňou, ako aj s ďalšími mestami, kde som mal možnosť profesionálne pôsobiť, no vždy sa teším na dni, keď môžem byť doma v Piešťanoch. Vďaka internetu a digitalizácii je dnes možné veľkú časť práce v stavebníctve aj na univerzitách vykonávať na diaľku, takže počet dní, keď nemusím z Piešťan odcestovať, sa výrazne predlžuje.

Mal som viacero príležitostí využiť svoje odborné skúsenosti a kontakty na vynikajúcich odborníkov aj pri stavbách v Piešťanoch, najmä pri existujúcich objektoch, na ktorých sa prejavili „zdravotné problémy“ (vážne poruchy) a bolo potrebné ich zosilniť. Podložie v Piešťanoch s tekutými pieskami navyše výrazne komplikuje prácu projektantom, zhotoviteľom aj samotným vlastníkom stavieb. Spomeniem napríklad moje prvé odborné pôsobenie v roku 1985 spolu s doc. Jankom Cesnakom pri posudzovaní nosných konštrukcií po požiari v Tesle Piešťany. Medzi najnáročnejšie projekty patrí aj bytový dom Centroom Piešťany vedľa Auparku, kde som navrhol ekonomicky najvýhodnejšie a zároveň bezpečné zosilnenie konštrukcie. Rád by som sa ešte dožil aj rekonštrukcie a záchrany hotela Slovan.

Dnes je prioritou zachrániť svetoznámy Kolonádový most, aby zostal symbolom mesta Piešťany spolu so sochou Barlolamača. Snaha nás všetkých, ktorí môžeme a chceme prispieť k jeho záchrane, sa sústreďuje nielen na ekonomicky efektívne riešenie, ale aj na čo najrýchlejšie opätovné otvorenie mosta pre verejnosť.

Ide o čestnú funkciu. Čo Vás motivovalo ju prijať?

Ako som už spomenul, život mojej rodiny je úzko spätý s Piešťanmi od roku 1979. Napriek tomu, že som nikdy nebol v meste zamestnaný a dlhé roky som pôsobil aj vo Viedni, nikdy sme vážne neuvažovali o tom, že by sme sa presťahovali inam – či už na Slovensku alebo v zahraničí.

Najväčšou motiváciou pre mňa je prispieť aspoň malým dielom k tomu, aby sa Piešťany – aj vďaka záchrane Kolonádového mosta – postupne vrátili do pozície, ktorú mali pred desiatkami rokov: ako krásne a svetoznáme kúpeľné mesto, kam sa ľudia radi vracajú.

Uvedomovali ste si už v čase prijatia funkcie rozsah problému Kolonádového mosta, alebo Vás niečo prekvapilo?

„Zdravotný stav“ mostov na Slovensku je nám odborníkom dobre známy. Vieme, že je potrebné zmeniť systém starostlivosti o mosty, pretože mnohé z nich boli dlhodobo zanedbávané. V najbližších rokoch nás čaká veľa práce, najmä pri hľadaní vhodných spôsobov financovania opráv desiatok až stoviek mostov.

Keď som sa dozvedel o uzavretí Kolonádového mosta, ponúkol som mestu svoje odborné skúsenosti. Teším sa na deň, keď bude most opäť otvorený nielen pre kúpeľných hostí, ale najmä pre obyvateľov a návštevníkov Piešťan.

Čo vychádza z najnovších meraní a aké závery z nich vyplývajú? Bude most monitorovaný aj počas sanácie?

Piliere mosta boli pôvodne založené na dne rieky a podopierané železobetónovými pilótami. V dôsledku erózie dna rieky a zvýšených prietokov vody došlo k podmývaniu základov, pričom pôvodné pilóty sa do veľkej miery obnažili a poškodili. Z tohto dôvodu projektanti navrhli ich zosilnenie.

Deformácie pilierov sa dlhodobo monitorujú. Počas stavebných prác sa plánuje zavedenie online monitoringu dôležitých bodov konštrukcie. V spolupráci so Stavebnou fakultou by sme radi pilotne vyskúšali aj satelitný monitoring, ktorý sa už využíva napríklad v Taliansku pri historických stavbách.

Sanácia zahŕňa aj betónovanie pod vodou, čo je pre laika pomerne nepredstaviteľné. V čom je tento proces špecifický a technicky náročný?

Betónovanie pod vodou je špecifické tým, že je potrebné zabrániť vymývaniu cementového mlieka a rozdeľovaniu zmesi pri kontakte s vodou. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť správne utesnenie, kontinuálne zásobovanie čerstvým betónom a kontrolu jeho tuhnutia v mokrom prostredí.

Kľúčové je použitie vhodnej betónovej zmesi a technológie ukladania, ktorá minimalizuje kontakt čerstvého betónu s vodou. Nevyhnutná je aj prísna kontrola kvality a ochrana pracoviska pred prúdením vody. Ide o technicky náročný proces, ktorý si vyžaduje skúsený tím, špeciálne vybavenie aj potápačské práce. Aj tieto požiadavky budú presne definované vo verejnej súťaži na zhotoviteľa.