V hlavnom meste Francúzska sa budú paralympijské hry konať prvýkrát v histórii. Slovensko bude v Paríži reprezentovať 26 športovcov. Obzvlášť budeme palce držať trom rodákom z nášho mesta.

Jozef Metelka - paracyklistika

Patrí k najúspešnejším paralympionikom v histórii Slovenska. Trojnásobný zlatý paralympijský medailista a dvanásťnásobný majster sveta na dráhe vníma toto podujatie veľmi zodpovedne.

„Paralympijské hry sú najdôležitejšími pretekmi za každé štyri roky. Osobne si myslím, že sú dôležité pre Slovenský paralympijský výbor, pre Slovenský zväz cyklistiky a nakoniec aj pre Slovenskú republiku. A ja sa k tomu podľa toho aj snažím postaviť,“ rozhovoril sa 37-ročný rodák z Piešťan.

Historicky najlepší slovenský paracyklista je v súčasnosti zrejme na vrchole svojich síl. Ukazujú to výsledky aj štatistiky z tréningu. To nám všetkým dáva nádej, že Metelka z Paríži prinesie opäť dobré výsledky. Už od vlaňajších majstrovstiev sveta v Glasgowe trénuje naozaj poctivo a výsledky sú hmatateľné aj merateľné.

„Od začiatku roka bola príprava najmä o kilometroch na ceste a časovkárskych tréningoch. Potreboval som totiž urobiť dostatočný tréningový objem. Posledné dva mesiace objem klesá a výrazne pribúda intenzity. Tieto tréningy absolvujem už priamo vo velodrome v Newporte a veľa času trávim aj v posilňovni. No a keďže jazdím podľa wattov, viem, že to, čo dokážem vytočiť momentálne, som nedokázal ani vlani, ani pred dvomi rokmi, ani pred štyrmi rokmi na paralympiáde. Takže je to super,“ pochvaľuje si Jozef Metelka svoju výbornú formu.  

Karina Petrikovičová – paraplávanie

Karina debutovala na paralympiáde ako 14 ročná a v Pekingu bola najmladšou členkou slovenskej výpravy. Zároveň bola aj prvou zrakovo znevýhodnenou plavkyňou zo Slovenska, ktorá štartovala na PH. Na svojej poslednej paralympiáde v Riu zaplávala najlepší výsledok na 100 m znak, kde skončila na výbornom piatom mieste. Po tokijskej odmlke sa v Paríži opäť predstaví v paralymjskom bazéne.

Eliška Jankechová – boccia

Eliška sa v dôsledku svojej diagnózy od detstva pohybuje na vozíku. K bocciii sa dostala cez nápad svojho otca, ktorý jej tento šport navrhol. Keď ho vyskúšala zistila, že ju to baví a iné športy boli vzhľadom na jej znevýhodnenie nedostupné. Mala výborný štart – hneď na svojej prvej súťaži EPYG vo fínskom Paajulahti získala najcennejší kov. Trénuje v klube v Bratislave alebo doma s otcom v Piešťanoch. V Paríži sa chce maximálne sústrediť na svoj výkon a zároveň si mimo súťaže užiť momenty a zážitky, ktoré sa jej naskytnú.

Zdroj: Slovenský paralympijský výbor

Foto: Slovenský paralympijský výbor