Úvodné slovo patrilo krajskej predsedníčke Slovenskej národnej strany v Trnave Magdaléne Kuciaňovej, ktorá predniesla úryvok z lyricko-epickej skladby Meč a vavrín od Štefana Žáryho.

Vzápätí sa prítomným prihovorili primátor mesta Miloš Tamajka aj predseda OV SZPB Piešťany Pavol Hložka. „Slovenské národné povstanie nám dnes pripomína množstvo pamätníkov a hrobov v našich mestách, obciach a horách. Často sú na nich vyryté mená tých, ktorí zahynuli. Každé z nich symbolizuje, že Povstanie to nie je len historická udalosť, ale aj množstvo ľudských osudov a hrdinstiev. Preto z tohto miesta ďakujem všetkým povstalcom za to, že bez zaváhania nasadzovali životy za slobodu, česť a budúcnosť slovenského národa,“ prihovoril sa M. Tamajka.

Slovenské národné povstanie bolo najvýznamnejším revolučným vystúpením Slovákov v doterajšej histórii. Napriek tomu, že Piešťany príliš nezasiahlo, ťažké chvíle zažívali v tomto období aj vtedajší obyvatelia nášho mesta. Do Slovenského národného povstania sa presne pred 71 rokmi zapojila aj tunajšia vojenská posádka.

O týchto dňoch sa píše aj v Kronike mesta.

29. august 1944.

Minister národnej obrany generál Čatloš o 19. hodine v krátkom prejave v rozhlase dá navedomie, že na Slovensko prídu nemecké vojská, aby tu urobili poriadok, hlavne v krajoch partizánmi obsadených. Ten samý deň večer piešťanská vojenská posádka opustí kasárne a na autách odtiahne do hôr radošinských, smerom na Topolčany, aby sa pridala k odbojným vojskám. Týmto činom pridá sa piešťanská posádka k slovenskému národnému povstaniu. Inak panuje v obci kľud. Uvolnené kasárne a letište po niekoľko dní obsadia nemecké vojská a vybudujú leteckú základňu.

Po pietnom akte kladenia vencov k Pamätníku osloboditeľom na Námestí SNP, Pamätníku padlým rumunským vojakom počas II. svetovej vojny na Žilinskej ceste a Pamätníku padlým príslušníkom piešťanského leteckého pluku počas SNP v Mestskom parku sa v zasadačke Mestského úradu uskutočnilo krátke posedenie vedenia mesta s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.