Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, čo potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.

V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu.

Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642.

Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park.

V 19. storočí pôsobil v kúpeľoch aj prvý odborník – balneológ, lekár František Ernest Scherer, autor knihy ”O liečivých prameňoch a kúpeľoch v Uhorsku” (Lipsko 1837), neskorší zakladateľ Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch (1863).

Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. storočia v roku 1894 vzniká symbol kúpeľov – barlolamač , ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany.

Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove. Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky zaujímavý Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu.

V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári – Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák. Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry.Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov. Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. prof. Karel Domin, autor knihy Piešťanská květena (1931).