Založený počiatkom tridsiatych rokov minulého storočia podľa projektu architektov F. Wimmera a A. Szőnyiho. Z pochopiteľných pragmatických dôvodov dostal prívlastok Nový. Z 54 199 m² veľkého pozemku sa každej z troch vtedy dominantných konfesií vymedzila primeraná vlastná plocha a pre každú náboženskú obec sa postavili samostatné ceremoniálne budovy. Tie boli usporiadané tak, aby vytvárali celistvú architektonickú zostavu. Časom sa vzájomná izolácia evanjelickej a katolíckej zložky prežila a separovaný zostal iba bet olam pre vyznávačov židovského náboženstva. Na spojenej ploche pôvodne dôsledne oddelených kresťanských zložiek – z plota zostali iba zvyšky – vznikol občiansky cintorín, na ktorom sa pochovávajú vyznávači rozličných vierovyznaní i neverci, spojení smrťou do nekonfliktného spoločenstva. V druhej polovici dvadsiateho storočia naň preniesli niektoré náhrobníky a exhumované pozostatky z rušených starších cintorínov, a tak sa na toto mladé pohrebisko dostali i náhrobné pomníky vyhotovené oveľa skôr, ako vznikla myšlienka o jeho zriadení. Ako príklad možno spomenúť granitový náhrobok rodiny Janszkovcov z roku 1911 (sektor B, č. 316), pod ktorým je pochovaný aj voľakedajší hlavný záhradník piešťanských parkov J. Janszky (+1940). V osemdesiatych rokoch obohatil cintorín urnový háj, založený podľa návrhu Ing. A. Staškovej. Uľahčeniu orientácie slúži rozdelenie cintorína na 8 hrobových sektorov, označených písmenami A – H; urnový háj má vlastné značenie.