Správy - VEĽMI SA TEŠÍME, KEĎ ZVIERATÁ DOSTANÚ DRUHÚ ŠANCU

Za štvrťstoročie prevádzky útulku ste už zachránili a prichýlili množstvo zvierat. Viete aspoň približne koľko zvieratiek za túto dobu útulkom prešlo?

Za tie roky prešlo útulkom 10 853 zvierat, z toho adoptovaných 8 256, vrátených pôvodnému majiteľovi bolo 1 595. Samozrejme boli aj úhyny, choroby nezlučiteľné so životom a eutanázie. To je štatistika od roku 2 000.

V Útulku Piešťany ste od svojho vzniku. Čo pre Vás znamená pomoc opusteným, túlavým alebo týraným zvieratám?

Útulok som začala navštevovať  od roku 2005 najskôr ako dobrovoľníčka, práca ma neskôr pohltila naplno, tak už roky pokračujem v práci bývalých kolegov, ktorí mali veľmi ťažké začiatky. Veľká vďaka patrí v prvom rade pani Ing. Antalovej, ktorá je zakladateľkou útulku a doteraz pomáha cennými radami a administratívou. Beriem to ako svoje životné poslanie, dalo mi do života neoceniteľné bohatstvo, pokoru, vďačnosť, úctu k životu a prírode, veľa nových skvelých priateľov, je to moja srdcovka. Máme výborný kolektív, kolegovci Zdenek, Olinka, Martin, pán Burzík, Ľuboš a Zdenka sú v neustálom nasadení, je to zásluha všetkých, že sme sa dostali až na dnešnú úroveň. Ale bez pomoci občanov, veľkej podpory mesta a sponzorov by sme sa nezaradili medzi jeden z najlepších útulkov na Slovensku.

Okrem psíkov, ktorých býva v útulkoch najviac, sa tu objavia aj iné zvieratá. Akým zvieratám ste počas existencie útulku poskytli dočasný domov?

Sem tam sa objavia zajace, škrečky, morčatá, hady, vtáci, kozy a veľmi dávno sa v útulku zjavila aj rarita - opica.

Sú medzi zvieratami aj také, ktoré našli druhý domov v zahraničí? Do akých krajín si ich noví majitelia odviezli?

Veľmi sa tešíme, keď zvieratá dostanú druhú šancu. Intenzívne spolupracujeme so zahraničnými organizáciami hlavne v Rakúsku a Nemecku, ktoré pomáhajú s adopciou aj starších a hendikepovaných zvierat, čo ešte u nás nie je samozrejmosť, až na výnimky. Pár zvieratiek našlo domov v Anglicku, Belgicku, Holandsku, Švédsku, ale to je minimálne percento.

Ja o Vás viem, že okrem množstva psíkov, ktorým venujete lásku v priestoroch útulku, máte aj nejakých doma. Je to pravda?

Beriem si do dočasnej opatery hlavne zvieratká po operáciách, choré, týrané, neprispôsobivé na prevýchovu, veľmi plaché alebo hendikepované. Môj psík je veľmi tolerantný, na dvore mal prezývku Tatko Tereza a bez reptania prijme každé zvieratko, čo potrebuje pomoc a učí ho, že život môže byť aj pekný. Túto službu robí aj kolegyňa pani Opátová a skvelá dočaskárka z Veľkých Kostolian pani Podolanová, ktorá robí pre zvieratká maximum a nikdy neodmietne pomoc. Patrí im veľká vďaka.

Je v dnešnej rýchlej a uponáhľanej dobe záujem ľudí o adopciu zvierat alebo je trend klesajúci?

Záujem ľudí tu stále je, čo nás teší. Sú lepšie a horšie mesiace, v čase pandémie sa adoptovalo viac psíkov a všetci okrem jedného zostali v rodine. Menší záujem je o starších psíkov, ktorí si nezaslúžia skončiť svoju púť v útulku, ich odchod znášame vždy veľmi ťažko. Najviac nás preto teší adopcia práve týchto psíkov, ktorí sú veľmi vďační  v nových rodinách. Vedia, že dostali svoju poslednú šancu dožiť v kruhu rodiny. Snažíme sa všetkým nájsť tie najlepšie domovy, u nás sa robia prvé kroky na ich  záchranu, sú veterinárne ošetrené. Od vzniku útulku spolupracujeme s klinikou MVDr. Štefákovej, ktorá je už súčasťou útulkovej rodiny a veľakrát pomohla pri ich záchrane. Zvieratká sú opatrené, nasýtené a majú strechu nad hlavou, ale sme len ich náhradná rodina, dávame im istotu prežitia a pripravujeme ich na nový domov.

Ľudia sa rokmi menia zmýšľaním, staré tradície pomaly zanikajú, keď boli zvieratá držané len na reťazi ako zvonček pri dome a v nevhodných podmienkach. Je to ešte dlhá cesta, stále sa nájdu bezcitní ľudia, ktorí zvieratká týrajú, opustia, nemilosrdne vyhodia alebo nehumánne usmrtia. Ale sme optimisti a dúfame, že stále viac ľudí nebude brať zvieratá ako vec, ako hovorí zákon a nájde v tých nemých tvárach svojich najoddanejších priateľov.

Spravovanie útulku je mimoriadne náročné, denne sa stretávate s mnohými problémami, ale taktiež aj s oddanou vďakou zvierat a pomocnými rukami tých, čo chcú pomôcť a osud štvornohých miláčikov im nie je ľahostajný. Aké subjekty vám pomáhajú najviac?

Je to náročná práca hlavne na psychiku. S niektorými ľuďmi sa komunikuje veľmi ťažko, hlavne keď sú nechápaví a arogantní. Fyzická práca nás drží v kondícii. Preskákali sme aj lepšie aj horšie časy, ale je tu veľa skvelých ľudí, ktorí nás vedia podržať v dobrom i zlom. Nedá sa vymenovať za tie roky všetkých, čo nám pomohli a neustále pomáhajú. Rokmi pribúdajú ďalší a ďalší, bol by to veľmi dlhý zoznam. Všetkým patrí veľká vďaka a úcta, sú to ľudia s veľkým srdcom, dodávajú nám silu a energiu pokračovať v tejto ušľachtilej práci. Poďakovanie patrí aj pani Kováčovej, ktorá roky skvele drží ekonomický chod útulku.

Ak raz skončím, vek nepustí, môžem povedať len jedno: Bolo mi cťou, milí priatelia.....

Foto: Martin Ričány