Piešťany - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

Správy - STROM NESMIE BYŤ NEPRIATEĽOM ŽIVOTA V MESTE PO ŽIADNEJ STRÁNKE

STROM NESMIE BYŤ NEPRIATEĽOM ŽIVOTA V MESTE PO ŽIADNEJ STRÁNKE

O zeleni v našom meste, stromoch a tiež o Štúrovej ulici sme sa porozprávali s krajinnou architektkou Ing. Evou Wernerovou.

Málokto z nás si uvedomuje, že Piešťany sú skutočne zelené mesto. Ako je to v porovnaní s ostatnými slovenskými mestami?

V ateliéri pracujeme pre rôzne mestá najmä na západnom Slovensku. Pán Winter nám tu ale zanechal okrem stavebných skvostov aj ulice plné stromoradí, takže náskok Piešťany mali. Okrem nich aj blízke pohorie Inovca, vážske pobrežie, kúpeľný a mestský park. Takže stále ešte lepšia bilancia ako mnohé okolité mestá a najlepšia v rámci Slovenska!  Musím ale konštatovať, že veľmi rýchlo nás dobiehajú viacerí v aktivite, nebude navždy stačiť, čo bolo na začiatku, sme nakoniec kúpeľné mesto. A súčasťou liečby je aj oddych, kvitnúce parky a krásne prostredie.

Je pre Vás obnova Štúrovej ulice „ťažký oriešok“? Riešili ste vo svojej kariére podobný prípad, nielen v Piešťanoch?

Áno, obnova Štúrovej ulice je „ťažký oriešok“ aj pre odborníkov ako my, ktorí denne riešime revitalizácie, obnovu mestskej zelene a navrhujeme výsadby doslova tisícok stromov. Ak to mám skrátene vysvetliť – lipy majú relatívne aj v tomto vysokom veku zdravé koruny - aj keď stokrát orezávané, ale ich kmene, a najmä koreňový systém trpí tým, že majú málo priestoru, vody, a bojujú  s asfaltom chodníkov a cesty až tak, že tieto sa dvíhajú o viac ako pol metra nad úroveň okolitej zástavby. Sú popraskané, rozbité a samozrejme spôsobujú nepohodlnú až nebezpečnú chôdzu. Vieme o viacerých zraneniach najmä v nepriaznivom počasí, starší ľudia sa Štúrovej vyhýbajú a chodia napr. na vlak inou trasou - a to predsa nie je poslaním stromov, aby nefungovala ulica!

Nedávno ste povedali: „Bolí ma každý strom, ktorý sa rúbe“. Majú byť stromy, nielen na Štúrovej ulici, nadradené nad bezpečnosťou chodcov, užívateľov verejného priestoru alebo nad ochranou majetku obyvateľov ulice?

Staré, nebezpečné stromy sa nesmú ponechávať v stromoradiach, kde môžu spôsobiť zranenia alebo škodu na majetku. Mesto je právne zodpovedné za každý pád konára alebo aj ohrozenie bezpečnosti obyvateľov – pracovníci na úseku správy zelene riskujú súd, ak takéto situácie nevidia alebo neriešia. Strom nesmie byť nepriateľom života v meste po žiadnej stránke.

K posudzovaniu stromov na uliciach sa prihliada inak ako ku stromom vysadeným napr. v mestských parkoch. Prečo to tak je?

Lipa v parku má ideálne prostredie – dostatok miesta pre korene, korunu, dobré vlahové, slnečné a priestorové podmienky. To všetko má lipa v ulici obmedzené – minimum vody v zemi, málo svetla, obmedzený rast koreňov pod  dlažbou. Preto sa dožívajú nízkeho veku a vo svete je pravidlom, že o okolo 60-80 rokov sa štandardne uličné stromoradie vymieňa za mladé, zdravé a nové kultivary  takých druhov, ktoré už vydržia aj zmenu klímy, prehriate prostredie ulíc, majú úzke alebo komprimované koruny vhodné pre zúžené priestory a pod. Výber druhov a variet má svoje pravidlá, dnes si už nemôžeme dovoliť ako projektanti – krajinní architekti vysadiť napr. na Štúrovu ulicu základný druh lipy, ktorá v prírode dosahuje šírku koruny 10-15 m. Pod krytom ulice totiž vedú desiatky inžinierskych sietí, ktoré nesmú byť v dotyku s koreňmi - a tie má strom rovnako rozsiahle ako je šírka koruny. Preto zvolíme kultivar s úzkou korunou a tiež úzkym koreňovým systémom. Ten nebude spôsobovať problémy rastom do okien, striech a kanalizácie, a vydrží zdravý v dobrej kondícii viac rokov bez zbytočného orezávania a problémov.

Žijete striedavo na Slovensku a v Holandsku. Holanďania majú ochranu životného prostredia takpovediac v DNA. Myslíte si, že by bol pri Štúrovej ulici podobný postup ako u nás aj tam? Mám na mysli záchranu stromov v uličnom priestore na úkor bezpečnosti ľudí, podpisovanie petície, znehodnotenie práce odborníkov sprevádzané nenávistnými komentármi na sociálnych sieťach.

Nečítam komentáre na facebooku, možno som tak uchránená pred urážajúcimi komentármi ľudí, ktorí veci nerozumejú a sú „odborníkmi na všetko“. Je to zdroj negatívnych myšlienok, útokov a šírenia nesprávnych názorov. Ale som kedykoľvek ochotná, aj moji kolegovia, sa stretnúť  k rozumnej diskusii, počúvať  aj dôvody ľudí, ktorí nesúhlasia s plánmi, ak to bude tvorivá atmosféra. Ak sa nájde dobrý kompromis pre ďalšie roky na Štúrovej ulici, zvládli sme  jednu veľmi náročnú úlohu postupnej premeny mesta. Zástupcovia mesta a správy zelene sa musia hlavne dobre rozhodnúť pre budúce roky. Múdre rozhodnutia sú často nepopulárne, ale zodpovednosť je na nich ...

Pokiaľ sa týka Holandska a okolitých štátov, kde sú ďalej v technických riešeniach zelene v mestách – ako Rakúsko, Nemecko, Škandinávia – absolútna zodpovednosť a rozhodovanie je na odborníkoch mestskej správy zelene, oni rozhodujú ktoré stromy sa každý rok vyrúbu, a tiež vysadia, čo je vhodné pre dnešok a zúčastňujú sa plánovania mesta v komplexnom pohľade. Rozhodne nerozumejú o čom hovoríme, keď spomíname petície, útoky na internete a pod. Keď máme problém so srdcom – ideme za kardiológom, kvapkajúce potrubie príde vyriešiť vodár, stromy posudzujú a navrhujú krajinní architekti – dendrológovia, pri otáznych prípadoch a zásahoch do stromov arboristi, alebo záhradníci.

Vo svojej práci ste realizovali množstvo premien v mestských aglomeráciách a získali ste za ne  prestížne ocenenia. Častokrát boli sprevádzané nevôľou obyvateľov danej lokality. S odstupom času však tieto premeny ľudia hodnotia pozitívne. Veríte, že podobne to bude aj so Štúrovou ulicou?

Strom je živý tvor, preto si ľudia k nemu vytvoria citový vzťah počas života a preto nás bolí, keď musí odísť. Ale odchádzajú aj ľudia, búrajú sa staré domy, podobne odchádza starý strom a nahradí ho mladý. Spomínam na výruby starých nebezpečných agátov pri Dubovej na Dlhej ulici, ktoré sme v rámci revitalizácie navrhli nahradiť dubmi. Vtedy aktivisti v noci natáčali rezné rany, obvinili ma zo zisku na drevnej hmote, prípad riešil súd. Absolútne neoprávnene, pod agátmi sa vtedy ale už nedalo chodiť, mali na sebe tabuľky, že sú suché a nebezpečné, drevo nebolo vhodné ani na jednu prírodnú lavicu. Pohľad na výruby bol nepekný a pár rokov trvalo, kým sa asi sto mladých dubov ujalo a vytvorili dnešnú alej, kadiaľ denne chodia a bicyklujú stovky ľudí. Vlastne to trvalo 10 rokov a máme nádhernú dlhoročnú zdravú alej po ktorej sa dnes prechádzajú s vnúčatami aj tí, ktorí nesúhlasili. Verím že dobré riešenia sa nájdu aj na Štúrovej!

Foto: Martin Ričány

Dátum vloženia: 18. 9. 2021 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 18. 9. 2021 8:11
Autor: Martin Ričány