Správy - NA ŠTÚROVU ULICU REAGUJÚ ODBORNÍCI

Napriek tomu, že výrub stromov sa v jarnom období realizovať nebude, prinášame Vám názory a stanoviská spracovateľa dokumentácie Ing. Stanislava Chmela.

Ako sa budovali cesty v meste v minulosti?

Systém realizácie komunikácii v staršej časti mesta je z 30-40 rokov minulého storočia, kedy za éry starostu Šindelára sa začali postupne budovať cesty obecných, dnes miestnych komunikácií. Úplne jasne to vidno na monolitických krajníkoch vedľa vozovky. Sú široké cca 20cm, dlhé 1m, ale hlboké až do 1 m. Týmto spôsobom sa urobil okraj pre cestu a konštrukciu vozovky. V zásade sa tam uložili v priemere 200-300 cm balvany v hrúbke 30cm a viac, na ktoré sa postupne zasypal drobnejší kameň a nakoniec kamenná drva. Na vrch sa nasypal jemný štrk a urobil sa postrek asfaltom. Postupne dobou sa na túto vrstvu uložili živičné vrstvy v priemere od 5-10 cm, v závislosti koľko vrstiev sa vyasfaltovalo.

Túto skúsenosť mám zo skutočne zrealizovaných opráv mestských komunikácii v Piešťanoch počas viac ako 45 ročnej praxe. Tie betónové krajníky svojím spôsobom nepustili koreňový systém vtedy mladých stromov do cesty, prirodzene vekom sa vzmáhali až niekde pukli a roztrhli ich. Stromy počas svojho veku sa akoby vyliali na tieto krajníky, možno to vidieť prakticky skoro pri každom strome. Stromy, ktorým betónové krajníky blokovali rozpínavosť koreňov, sa prirodzene tlačili iným smerom a to do chodníkov. Tieto boli budované zo štrku a betónových dlaždíc. Postupne sa na nich dal liaty asfalt. Táto konštrukcia je prakticky žiadna k sile koreňového systému. A korene začali dvíhať chodníky a ich lámať a postupne sa tlačili k zástavbe.

Čo znamená rekonštrukcia na Štúrovej ulici?

Rekonštrukcia cesty predstavuje odstránenie jestvujúcej konštrukcie vozovky v rozsahu asi 30cm. Ale čo s tým, keď sú korene na povrchu, resp. v živičnej vrstve? Či chceme alebo nechceme dostaneme sa do kontaktu s koreňovým systémom stromov. Dvihnúť cestu? To predsa nejde, pretože všetko závisí na vjazdoch, resp. na vstupoch na pozemky alebo do objektov. Rozdiel 30-40 cm od cesty na chodníku nie je technicky možné vyriešiť, pretože nemôžete v tomto prípade rešpektovať nariadenia STN a tiež i požiadavku na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti, ktorá je prvoradou nutnosťou z pohľadu vydania stavebného povolenia. To nevyriešia vášnivé diskusie „ako sa to dá“, to je len sladká nevedomosť a naivita, a je zbytočné sa o tom baviť.

Riešili ste podobnú nevôľu alebo petície od občanov aj v minulosti?

Z minulosti si spomínam, že na Vážskej ulici nás išli rovnako odsúdiť jedni a tí istí. Boli raz v petícii za parkoviská a tiež i proti parkoviskám za zachovanie zelene. Vtedy mesto povedalo, že to bude realizovať podľa predloženej dokumentácie, lebo to má zmysel a nakoniec nám ľudia poďakovali. Dnes si na to nikto nespomenie. Tak isto neviem, či si niekto spomenie ako sa vyvíjala úprava križovatky na rozhraní Radlinského, Sasinkovej, Štúrovej a 1. mája, kde je teraz malá okružná križovatka. Dovtedy tam boli časté nehody i so smrteľnými dôsledkami. Zmenili sme systém dopravnej obsluhy územia pri riešení jestvujúcej verejnej zelene, ktorá bola v podobnej situácii ako na Štúrovej ulici. Časť stromov sme zachovali a vysadili nové. Myslím, že sme dobre vyriešili celý verejný priestor a odstránením kolízií sa križovatka stala bezpečnou. A zrazu sa priestor v tejto časti stal mestotvorným aj vďaka tomu, že sme zmenili filozofiu riešenia a to najmä s aktívnou pomocou mesta a poslancov mestského zastupiteľstva. Dovtedy na Slovensku takto zrealizovaná križovatka neexistovala. A reakcie boli obdobné ako v súčasnej dobe a dnes si na to nikto ani nespomenie, a priestor slúži bez problémov. Ďalší príklad z nedávnej minulosti – druhá fáza parkovísk na Vážskej ulici, spracovateľa dokumentácie tiež pranierovali, a teraz sa mu ľudia z lokality poďakovali za dobré riešenie a sú spokojní.

Aké sú možnosti na Štúrovej?

Priestor uličnej čiary je daný, je to axioma. Šírka stavebnej čiary je v úseku od Námestia 1. mája (malá okružná) po Šafárikovu od 11-11,50 m, od Šafárikovej po koniec je 11,30-11,73m.  Ak majú byť zabezpečené funkcie ako sú dané a určené v územno-plánovacích dokumentáciách mesta a v genereli dopravy, t.j. jednosmerná cesta s parkovaním pozdĺž vozovky spolu s protismerným cyklopruhom a obojsmernými chodníkmi, nie je možné iné riešenie len také, ako sme predložili v dokumentácii.  Pretože všetko iné tam z priestorových pomerov nie je možné umiestniť. To však predstavuje výmenu stromov. Jediné čo sa dá zachrániť sú stromy, ktoré sú na hranici s parkom a trasu chodníkov umiestniť mimo koreňový systém, ale tým zmenšujeme plochu parku.

Zachovať stromy je možné len za cenu vylúčenia niektorej zo schválených dokumentácií mesta. Do úvahy prichádza buď vylúčenie súbežných stojísk pozdĺž jazdného jednosmerného pruhu alebo vylúčenie protismerného cyklopruhu. Obmedzenie týchto funkcií však bude narážať na problémy.

Potreba zregulovania odstavovania vozidiel v tejto zóne je minimálne nutná. Toto treba vysvetliť aj obyvateľom a prevádzkam, ktoré sa nachádzajú pozdĺž tejto komunikácie.

Ako by chodili cyklisti z mesta smerom k Prioru, ak by sme nezrealizovali protismerný cyklopruh?

Vylúčenie cyklistov v protismere by spôsobilo porušovanie a nedodržiavanie predpisov a nariadení, tak ako na Royovej resp. Kalinčiakovej alebo ako je to na Hviezdoslavovej a Moyzesovej, v konečnom dôsledku by to skončilo v dopravnom chaose. Rovnaká odpoveď ako v predchádzajúcom probléme s tým, že trasy cyklistov je možné presmerovať, ale zase bude rozhodovať, ktoré dobro prevýši to druhé.

Existuje aj iné riešenie pre zachovanie vstupov do nehnuteľností?

Pri nutnosti zabezpečenia vstupov, vjazdov k nehnuteľnostiam okolo tejto ulice pri zachovaní stromov a pohybu peších pozdĺž komunikácie je možné riešenie. Chodníky treba zrušiť v súčasnej polohe, ponechať vjazdy a ostatné plochy okolo stromov nechať ako nespevnené. A vozovka: keďže sú korene v terajšej vozovke, zúžiť cestu na najmenšiu možnú šírku vozovky pri rešpektovaní STN a ostatných zákonov. To predstavuje šírku bez možnosti odstavovania vozidiel a zároveň so zamedzením protismerného pohybu cyklistov. Chodníky umiestniť okolo tejto trasy.

Preklasifikovaním triedy mestskej komunikácie do kategórie C3 jednosmernej vozovky by sme mohli získať 0,25m úsporu t.j. 3,5m. Šírka chodníkov je síce daná šírkou 1,5m, ale nebudeme dodržiavať bezpečnostný odstup od vozovky 0,5m. To predstavuje najmenší možný koridor 6,5m pre dopravné funkcie. V uličnej čiare to znamená, že priestor pre stromy sa zvýši, ale to je málo pre ochranu koreňového systému, keď stromy sú od zástavby v smere do centra 2,5-2,9m (2,25m-2,6m).

A nemáme priestor.

Aké je možné riešenie zachovania stromov?

Riešenie je v selektívnom odstránení stromov. Do úvahy prichádza len odstránenie stromov na ľavej strane v smere do mesta a tým by sme mohli zachovať stromy. Pokiaľ nás koreňový systém neprekvapí v smere do mesta na pravej strane. Plochu riešiť ako nespevnenú a chodník by bol v šírke 2,0m mimo priestoru stromov, kde by sa zúžil na min. 1,5m. Zároveň však musím povedať, že týmto riešením odstránime všetky parkovacie stojiská na ulici.

Na záver

V zásade som spomenul všetky plusy a mínusy predmetu realizácie. Vždy to bude o tom, ktoré dobro prevýši to druhé. V konečnom rozhodnutí musí rozhodnúť Mesto Piešťany, či sa zrealizuje táto devastovaná ulica. Neustále odďaľovanie riešenia bude tento problém zväčšovať,  predražovať a vyhrocovať až tak, že sa niečo nepredvídateľné stane aj s fatálnymi následkami na zdraví občanov mesta. Riešenia na prvý pohľad nikdy neexistujú, vždy je to adekvátne stupňu poznania a na to treba mať aj primeranú pokoru.

Ing. Stanislav Chmelo, hlavný projektant dokumentácie Rekonštrukcia Štúrovej ulice v Piešťanoch.

S plným súhlasom Ing. Eva Wernerová, aut. krajinný architekt KA 0006, autor riešenia zelene na Štúrovej ulici.