Tradícia spomienky práve v tento čas nie je náhodná – 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte stíchli zbrane na západnom fronte a svet si odvtedy každoročne pripomína koniec 1. svetovej vojny a úctu k veteránom.

Piešťany počas vojny – mesto, ktoré liečilo rany

Len málo miest na Slovensku bolo počas 1. svetovej vojny tak úzko spätých s vojenskou službou a pomocou raneným ako Piešťany.
Po vypuknutí vojny v roku 1914 sa z kúpeľných hotelov stali vojenské lazarety Červeného kríža. Nájomca kúpeľov Ľudovít Winter premenil hotely na nemocničné priestory a v rokoch 1915 – 1916 dal vybudovať známy dom Pro Patria – v preklade „Za vlasť“.

V týchto nemocniciach sa liečili stovky ranených vojakov z rôznych frontov monarchie – z Haliče, Srbska či Talianska. K nim smerovala aj pomoc obyvateľov Piešťan, ktorí prispievali potravinami, šatstvom či dobrovoľníckou službou.

Spomienka a úcta

Z Piešťan odišlo na front viac ako tisíc mužov.
Stosedemdesiatpäť z nich sa už nikdy nevrátilo.
Ich mená, aj mená ďalších obetí, pripomína pomník, pri ktorom sa vždy 11. novembra koná spomienkový akt.

Počas ceremónie zaznejú príhovory primátora mesta, zástupcov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a vojenských organizácií, položia sa vence, zaznie hymna a symbolicky sa zastavíme v minúte ticha.

Deň vojnových veteránov je príležitosťou zamyslieť sa nad tým, že mier nie je samozrejmosť. Piešťany boli miestom, kde sa rany vojny hojili bahnom i ľudskou dobrotou – a aj dnes môžu byť mestom, ktoré uzdravuje spoločnosť súcitom, solidaritou a pamiatkou.