Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

STOROČNICA JOZEFA BABUŠEKA

Typ: Press | ostatné | náš tip | Mestský úrad
STOROČNICA JOZEFA BABUŠEKA 2V týchto dňoch si pripomíname sté výročie narodenia jednej z najvýraznejších československých osobností karikatúry a komiksu, Jozefa Babušeka.

JOZEF BABUŠEK A PIEŠŤANY

Vraveli o ňom, že sa narodil s ceruzkou v ruke, lebo od detstva rád kreslil. A nielen rád, ale aj dobre a  s humorom. Väčšinu svojho života prežil v Piešťanoch a tie mu v posledných rokoch života viackrát vzdali svoj hold za jeho jedinečnú tvorbu:

  • V roku 2006 tu po prvýkrát vystavoval pri príležitosti svojich 85. narodenín.
  • O rok neskôr sme krstili   knižné vydanie prvého slovenského komiksu  „Dozorca a väzeň“, ktorá vyšla  pri príležitosti 60 rokov od jeho vydávania v časopise Šidlo.
  • V roku 2009 vyšlo unikátne dielo – „Jožinko dieťa svojich rodičov“, kompletné vydanie najdlhšie vychádzajúceho slovenského komiksu (23 rokov). Verejnosti bola táto kniha predstavená samozrejme v Piešťanoch. 
  • Odtiaľto sa dostal do sveta aj kalendár na rok 2011 s názvom “Jozef Schek: Známy aj neznámy“.
  • K životnému jubileu Jožinka, ako pána Babušeka oslovovali jeho priatelia, mu jeho obdivovatelia pripravili okrem deväťdesiatich čokoládových praliniek aj ďalšiu knihu – „Nielen Jožinko“.  A jubilant? Ten by bol najradšej doma, bez publicity, bez rozruchu okolo neho. Skromný, ako vždy.

Posledný rok  svojho života v r. 2013 Jozef Babušek žil aj kvôli zdravotným problémom v ústraní, tušiac svoj koniec.

Netradičná bola tiež jeho rozlúčka – jeho najbližší, dcéra s rodinou v Kanade,  priatelia, známi na Slovensku i v Čechách, položili na vodu (oceán, rieku, jazierko) červenú ružu a zapálili plávajúcu sviečku. A spomínali na Jožinkovu jedinečnosť.

Umeleckú tvorbu Jožinka Babušeka si v týchto dňoch pripomenieme aj prostredníctvom výstav, virtuálnej galérie a workshopu pripravovaných Mestským kultúrnym strediskom mesta Piešťany.

 

* * * * * * * * * * * * 

Po matke Moravák, po otcovi Slovák Jozef Babušek si komiksovú premiéru odbyl v satirickom  a silne protikomunistickom časopise ŠIDLO už v roku 1947, keď pod vplyvom detskej četby francúzskeho magazínu Robinson kreslil nemé príbehy utekajúceho lupiča. Táto činnosť mu však obratom priniesla  kádrovú škvrnu, ktorá sa s ním vliekla dlhé desaťročia – ako buržoázny živel bol vyhodený v roku 1948 z vysokej školy tesne pred jej ukončením. Roky trávil ako priemyselný výtvarník, neskôr študoval diaľkovo kunshistóriu, odbor cirkevná architektúra. Absolvoval ju ako 44 ročný, lenže tento rok okrem čerstvého diplomu pre neho znamenal ešte viac: Priniesol mu dlhoočakávaný prelom. Začal totiž kresliť – kvôli neblahej minulosti radšej pod pseudonymom utvoreným z konca pôvodného priezviska – stojaté s príbehmi Jožinka, dieťaťa svojich rodičov v humoristickom časopise Roháč. S prestávkou v roku 1975 pri ňom vydržal až do roku 1988 a postaral sa o najdlhší komiks v československej histórii.  A ani teraz nemožno dúfať, že by ho niekto prekonal. Pretože to bolo vyše tisícsto minipríbehov.

Schek však súbežne namaľoval úplne odlišným štýlom realistický (a okrem toho prvý sci-fi) komiks v Československu: Desiata planéta. Pražskou jarou v roku 1968 začalo Schekove „české obdobie“, do ktorého patria hlavne diela: Zajatec, Zrub u zlatého kľúča, Traja robinzoni, Prázdniny u zřícené tvrze, Srub v bílém údolí, Klíč k majáku, Tajemství majáku, Poklad Inků a Zámek rodu Spadů. Táto éra trvá desať rokov. Potom sa Schek s českým biotopom lúči a začne nahromadené sily ventilovať vo vrcholnej fáze svojej tvorby – tentokrát už na slovenskej polovici republiky. Od roku 1973 vznikol na Slovensku dvojtýždenník Elektrón (obdoba českej Vedy a techniky mládeži). Pre toto periodikum Schek tvorí dvojstrany  vedeckofantastických komiksov (väčšinou podľa scenára Kamily Staškovej). Táto spolupráca trvala úctyhodných 31 rokov (1960 – 1991). V roku 1987 autor krátkym článkom Spomienky tušom zaliate  v Elektróne  oznámil, že sa lúči a odchádza na odpočinok. Na ranč v Považskom Inovci alebo do Piešťan.

Napriek tomu však v roku 1991 ako definitívne lúčenie  komiksom predstavil Knihu džungle pre detský Ohník. Toto dielo je unikátne hlavne tým, že predstavuje tretí výrazný autorov štýl. V roku 2003 vydalo české vydavateľstvo BB Art Velkú knihu komiksú.

Jozefa Babuška odborníci  zaraďujú medzi najväčšie československé komiksové esá a zakladateľa modernej  slovenskej karikatúry.

((Revue Piešťany, 2011)


Vytvorené: 3. 9. 2021
Posledná aktualizácia: 3. 9. 2021 15:02