Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Architektonické pamiatky

Sakrálne stavby

 

  Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560. Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria. Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium. Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia. Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom. Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy. O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje.
Votívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené. Sochy svätcov  Vendelína a Floriána - najstaršie z ôsmich artefaktov - boli i formálne uznané za kultúrne pamiatky.
Kúpeľná kaplnka

Kúpeľná kaplnka (Winterova 74). Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu. Zariadenie eklekticisticky poňatého interiéru pochádza z poslednej štvrtiny 20. storočia.

Evanjelický a. v. kostol Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1). Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho. Strohá loď má tri polia zaklenuté krížovou klenbou a rovný uzáver - z priestoru nie je vyčlenené presbytérium. O histórii vzniku chrámu - stavebné práce spolu so zariaďovaním trvali päť mesiacov - sa zachovala podrobná správa z pera hlavného protagonistu udalosti E. Köhlera, publikovaná roku 1909 v Budapešti.
Kostolík Krista Kráľa
Kostolík Krista Kráľa (Kocurice). Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997. Maliarska výzdoba pochádza od L. Sulíka, rezbárske práce sú dielom Ľ. Šimíka, mobiliár A. Imricha. Objekt stojí na cintoríne, kde sa zachovalo aj niekoľko približne storočných náhrobných kameňov.