Mesto Piešťany

Cintoríny a pomíky

	Starý židovský cintorín (Jánošíkova ul.). Počiatky pohrebiska nie sú jasné. Najstaršie z identifikovaných kamenných náhrobníkov pochádzajú z prvej polovice 19. storočia, neidentifikované môžu byť staršie. Z celkového počtu 637 náhrobných kameňov je väčšina bohato zdobených, viaceré sú dielom významných kamenárskych dielní. Epitafy sú zväčša napísané hebrejským písmom. Na cintoríne je pochovaných rad zaslúžilých piešťanských obyvateľov i celých rodín. Najznámejší z pochovaných náboženských dejateľov bol Koloman Weber, hlavný rabín a predseda Ústrednej kancelárie autonómnej ortodoxnej židovskej obce na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
	Horný cintorín (Žilinská cesta). Tzv. starý, doposiaľ funkčný, pôvodne rímskokatolícky cintorín, s najstaršími náhrobníkmi z 19. storočia. Ústredný kamenný kríž je datovaný rokom 1864, vedľa cintorína, pri ceste, stojí kríž pochádzajúci z roku 1779. Medzi náhrobníkmi sa nachádza niekoľko exemplárov zdvojených, tzv. manželských náhrobných pomníkov, ktoré boli v minulých dvoch storočiach časté na úzkom páse územia medzi Piešťanmi a Trnavou. Na cintoríne je pochovaný významný rodák, sochár V. Vavro (1911-1992).
	Nový cintorín (Bratislavská cesta). Založili ho v tridsiatych rokoch 20. storočia. Autori cintorína F. Wimmer a A. Szőnyi vymedzili plochy, navrhli obradné a servisné priestory a stanovili zásady pre oddelené pochovávanie vyznávačov evanjelickej, katolíckej a židovskej konfesie. V osemdesiatych rokoch pribudol urnový háj, založený podľa projektu A. Staškovej. Na cintoríne, kam preniesli i telesné pozostatky a náhrobníky viacerých významných osobností zo zrušených cintorínov, sú o. i. hroby zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu dr. F. E. Scherera (1805-1879) a zakladateľa Výskumného ústavu reumatických chorôb prof. Š. Siťaja (1911-1990); v židovskom sektore sa nachádza aj 17 náhrobníkov, zachránených zo zaniknutého cintorína v obci Banka. Hrob F. Goldsteina bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
	Kamenný kríž s korpusom (Sládkovičova / Tatarkova). Práca barokového ľudového umelca. Na podstavci je nápis a datovanie 1783.
	Stĺp Najsvätejšej Trojice (Vrbovská cesta). Ďakovný Trojičný stĺp s nápisom; práca ľudového umelca datovaná rokom 1883.
	Pomník obetiam prvej svetovej vojny (Štefánikova ulica). Pieskovcový monument, umiestnený oproti kostolu sv. Štefana, vyhotovil v roku 1937 miestny rodák akad. sochár V. Vavro.
	Pomník Ludwiga van Beethovena (Sad Andreja Kmeťa) - kultúrna pamiatka. Pochádza z roku 1939, autorom je akad. sochár L.Ľ. Pollák. Podnet pre vznik pomníka dala domnienka o Beethovenovej návšteve Piešťan, počas pobytu v neďalekej Dolnej Krupej.
	Pomník padlým rumunským vojakom (Žilinská cesta) - kultúrna pamiatka. Dielo rumunského autora E. Ciuca pripomína veľký podiel rumunského vojska na oslobodení Piešťan v apríli 1945. Postavili ho ešte v tom istom roku.
	Pomník Adama Trajana z Benešova (Sad Andreja Kmeťa) - kultúrna pamiatka. Dielo sochára L.Ľ. Polláka odhalili v roku 1948 na uctenie pamiatky autora oslavnej básne Saluberrimae Pistinienses Thermae, ktorou poeta v roku 1642 ospieval uzdravujúce piešťanské žriedla. Po A. Trajanovi je na Kúpeľnom ostrove pomenovaný hlavný termálny prameň, v meste celá štvrť.
	Pomník oslobodenia (Nám. SNP). Odhalený v roku 1950; autorom je miestny rodák akademický sochár V. Vavro.
	Bronzové súsošie Milenci (Sad Andreja Kmeťa). Dielo sochára A. Trizuljaka, pamiatka na prvú plenérovú výstavu plastiky v piešťanských parkoch v roku 1962.
	Busta Ivana Stodolu (Námestie SNP 5). Dielo sochára V. Vavra, umiestnené od roku 1992 na dome, kde lekár, spisovateľ a dramatik býval v posledných rokoch svojho života.