„Socha piešťanských parkov“ - názov a podujatie

Idea plenérových výstav sochárskych diel – trojrozmerných objektov pod holým nebom, v piešťanskom kúpeľnom parku – sa zrodila už v roku 1961. Zaslúžilý umelec Alexander Trizuljak usporiadal prvú výstavu sôch v plenéri, čo viedlo k myšlienke každoročne organizovať takéto výstavy. Od roku 1967 sa stal Kúpeľný ostrov (ale v niektorých rokoch aj mestský park) miestom, kde sa konali podujatia známe pod názvom Socha piešťanských parkov.

Do roku 1986 výstavy poriadalo Mesto Piešťany a Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany.

Organizátori v počiatkoch tohto podujatia uvažovali so zakúpením a inštalovaním 2 – 3 plastík v každom roku s tým, aby postupne vytvorili galériu sôch v prírode. Tento zámer sa realizoval len vo veľmi redukovanej podobe. Pôvodne exteriérovú prehliadku organizátori v rokoch 1972 až 1978 rozšírili aj na interiérové prehliadky komorného sochárstva v Zimnej záhrade kúpeľného hotela Balnea Palace a od roku 1980 v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany.

V roku 1986 bola výstava delimitovaná do Balneologického múzea v Piešťanoch a bol vypracovaný nový štatút výstavy. Tieto zmeny sa uskutočnili za podpory a spolupráce so Slovenským fondom výtvarných umení a Zväzom slovenských výtvarných umelcov a za podpory odboru kultúry Západoslovenského krajského národného výboru. Štatút výstavy z roku 1986 bol novelizovaný, resp. 1. januára 1991 bol vydaný nový štatút výstavy, pričom starý štatút z roku 1986 týmto stratil svoju platnosť (kópiu tohto štatútu prikladáme).

Na realizácii výstavy Socha piešťanských parkov sa vždy podieľalo Mesto Piešťany a ďalší spoluorganizátori. Spomeňme to na niekoľkých konkrétnych prípadoch. Napríklad v roku 1989 sa konal 22. ročník výstavy Socha piešťanských parkov. Výstavu usporiadali: Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave, Mestský národný výbor v Piešťanoch, Zväz slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, Slovenský fond výtvarných umení v Bratislave, Československé štátne kúpele v Piešťanoch a Balneologické múzeum v Piešťanoch. Realizátorom výstavy bolo Balneologické múzeum v Piešťanoch, ktoré vydalo aj katalóg (prikladáme ako prílohu) a výstavu pripravoval organizačný výbor, ktorý sa vtedy nazýval organizačný komitét. Komisármi výstavy boli: Klára Kubíčková a Ladislav Hrnčírik (vtedajší riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch).

V roku 1990 sa konal 23. ročník výstavy Socha piešťanských parkov. Výstavu usporiadali: Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave, Slovenský fond výtvarných umení v Bratislave, Česko-slovenské štátne kúpele Piešťany a Balneologické múzeum v Piešťanoch. Komisárom výstavy v exteriéri bola pani Klára Kubíčková. Súbežne sa v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany na Kúpeľnom ostrove konala interiérová výstava keramiky Vladimíra Oravca „Asociácie“, ktorej komisárom bol Ladislav Hrnčírik, vtedajší riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch. Katalóg k výstave, v ktorom však bola zachytená len exteriérová časť výstavy vydalo Balneologické múzeum v Piešťanoch.

V roku 1991 sa konala len malá interiérová výstava s názvom „Štefan Tóth, socha/kresba“. Výstava bola vyinštalovaná v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a k výstave bol vydaný menší katalóg, ktorý vydalo Balneologické múzeum v Piešťanoch.

24. ročník výstavy Socha piešťanských parkov, ktorá mala názov „Priestor´93“ / plastika . skulptúra . objekt . prostredie sa konal v roku 1993. Hlavným usporiadateľom a realizátorom výstavy bolo Balneologické múzeum v Piešťanoch a spoluusporiadateľmi boli: Ministerstvo kultúry SR, Mestský úrad Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Slovenská výtvarná únia a Slovenský fond výtvarných umení. K výstave bol vydaný reprezentačný katalóg s názvom Priestor´93, ktorý vydalo Balneologické múzeum v Piešťanoch. Komisárom výstavy bol Lubor Kára a výstavu pripravoval organizačný komitét, v ktorom boli zástupcovia všetkých organizátorov a spoluusporiadateľov.

Od roku 1993 až do roku 2005 sa ďalšia výstava neuskutočnila. Bolo to najmä z týchto dôvodov: – organizačné zmeny týkajúce sa Balneologického múzea (časté zmeny zriaďovateľa v rokoch 1993 až 2002), – finančné problémy, otázky financovania výstavy spojené s nárastom cien, – nevyjasnenosť možnosti získať podporu mesta i kúpeľov .

V roku 2005 sa uskutočnil 25. ročník výstavy, ktorý bol v znamení retrospektívnej výstavy ostatných ročníkov. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva kultúry SR a projekt vznikol s pomocou finančnej podpory PHARE. Odborným garantom bola Slovenská národná galéria a kurátorkami boli Katarína Bajcurová a Alexandra Kusá.

26. ročník Sochy piešťanských parkov v roku 2008 zorganizovalo - s odstupom mnohých rokov - znova Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany. S nižšími finančnými prostriedkami sa uskutočnila trojmesačná prezentácia výtvarných diel pred Kultúrno-spoločenským centrom Fontána a interiérová časť výstavy bola v galérii Fontána. V spolupráci s Balneologickým múzeom Piešťany bola prezentovaná výstava plagátov z ostatných ročníkov a vo foyeri bola výstava celej histórie Sochy piešťanských parkov. Zaujímavosťou 26. ročníka bola prezentácia sochy Alexandra Archipenka, amerického autora ukrajinského pôvodu.

Evid. číslo rozhodnutia obce o zápise: 75/2009 /Schválené dňa 12.2.2009 uzn. MsZ č. 4/2009/

 

 

 

 

 

 

„Piešťanský festival“ – názov a logo podujatia

Piešťanský hudobný festival je najstaršou kultúrnou akciou, zameraný na klasickú hudbu, založený v roku 1955. Piešťanské organové dni od 1999.

Ochranná kombinovaná známka Piešťanského festivalu – „PF“ bola zapísaná Úradom priemyselného vlastníctva SR pre Mesto Piešťany 22.6.1999 pod č. 186 132.

Farebnosť známky: čiernobiela.

Známka určená pre organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí, najmä hudobných slávností a festivalov.

Evid. číslo rozhodnutia obce o zápise: 76/2009 /Schválené dňa 12.2.2009 uzn. MsZ č. 4/2009/

 

Symbol barlolámača

Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak 21.októbra 1945, pri príležitosti inštalácie obce Piešťany na mesto.

Dnešný symbol mesta, barlolámač, bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal Ľudovít Winter, ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku 1894 sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu Arthurom Heyerom, ktorého poveril takýto symbol vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, avšak aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov.

Ochranná obrazová známka so symbolom barlolámača bola zapísaná Úradom priemyselného vlastníctva SR pre Mesto Piešťany 15.4.2002 pod č. 198 955. Farebnosť známky: modrá biela, žltá.

 

 

„Saluberrimae Pistinienses Thermae“

„Uzdravujúce piešťanské kúpele“ - slová, ktoré uvádzali v XVII. Storočí, v r. 1642, publikovaný súbor básní Adama Trajana Benešovského.

Nápis je uvedený tiež na priečelí piešťanského Kolonádového mosta.

Evid. číslo rozhodnutia obce o zápise: 78/2009 /Schválené dňa 12.2.2009 uzn. MsZ č. 4/2009/

 

Prvá písomná zmienka o obci Piešťany

Zoborská listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Je v nej zachytená prvá písomná zmienka o obci Piešťany – Pescan.

Vzhľadom k tomu, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodov v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia. Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku a zanikol ešte za panovania kráľa Mateja Korvína. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Svedčí to o tom, že Nitriansko ešte i v 12. storočí, dávno po rozpade Svätoplukovej ríše, bolo významným centrom slovenskej etnogenézy a svedčí tiež o postupnom začleňovaní neslovanských etník do slovanského prostredia a ním vytvorených správnych a nábožensko-kultúrnych štruktúr. V listinách niet ani jediného maďarského mena, čo dosvedčuje, že Nitra ako bývalé ústredné vladárske stredisko, si ešte aj v 12. a pravdepodobne i v polovici 13. storočia zachovala slovanský charakter.

Zoborské listiny sa zachovali v origináli (prvá je dosť poškodená, druhá pomerne zachovalá na pergamene) a sú v depozite Biskupského úradu v Nitre.

Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom kláštore pri Nitre. Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku.

Prvá listina (vydaná pred 1. septembrom 1111) sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hypolita a kráľovskými vyberačmi mýta. V tomto dokumente kráľ Koloman potvrdzuje právo zoborského opátstva na majetky poddaných na západnom a strednom Slovensku. Tieto majetky dostali zoborskí benediktíni od kráľa Štefa-na I. Listinu napísal pravdepodobne člen kapituly gramatik Willermus, ktorý tu i vyučoval písanie, čo dokazuje, že na Zobore bola už aj v tých časoch škola. Zrejme nadviazala na veľkomoravské učilište, ktoré po Metodovom odchode riadil biskup Wiching.

Druhá listina, datovaná rokom 1113, obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Vzhľadom k tomu, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodoch v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia. Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku a zanikol ešte za panovania kráľa Mateja Korvína. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Svedčí to o tom, že Nitriansko ešte i v 12. storočí, dávno po rozpade Svätoplukovej ríše, bolo významným centrom slovenskej etnogenézy a svedčí tiež o postupnom začleňovaní neslovanských etník do slovanského prostredia a ním vytvorených správnych a nábožensko-kultúrnych štruktúr. V listinách niet ani jediného maďarského mena, čo dosvedčuje, že Nitra ako bývalé ústredné vladárske stredisko, si ešte aj v 12. a pravdepodobne i v polovici 13. storočia zachovala slovanský charakter.

Podľa názorov historikov boli obe Zoborské listiny napísané skriptormi benediktínskeho opátstva na Zobore alebo v nitrianskej kapitule. Paleografický rozbor nasvedčuje tomu, že listiny písali mnísi z francúzsko-nemeckého rozhrania. Vplyv francúzskeho a nemeckého pravopisu spôsobuje časté komolenie slovenských názvov obcí, riek, vrchov a iných zemepisných lokalít.

Evid. číslo rozhodnutia obce o zápise: 79/2009 /Schválené dňa 12.2.2009 uzn. MsZ č. 4/2009/