Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

e Služby

eSlužby

výtvarná súťaž

sutaz

Leto 2018

leto 2018

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 8
DNES: 93
TÝŽDEŇ: 1761
CELKOM: 1270038

Obsah

Alexander Šindelár - spomienka k 130. výročiu narodenia

Typ: ostatné | Mesto
Alexander Šindelár - spomienka k 130. výročiu narodenia 1Alexander Šindelár sa narodil 23. 2. 1888 v malej obci Čeklís (dnes Bernolákovo) na juhozápadnom Slovensku.

Po ukončení štúdií bol 26. júna 1910 v Bazilike Panny Márie v Ostrihome vysvätený za kňaza. Pôsobil na západnom Slovensku – ako kaplán v Budmericiach (do roku 1913), bol farárom v Malženiciach (v r. 1913 – 1930). Tu pôsobil aj v neľahkom období 1. svetovej vojny a okrem kňazských povinností sa snažil zlepšiť sociálnu situáciu ľudí,. V kultúrnej oblasti sa venoval ochotníckemu divadlu a pracoval v prospech Spolku sv. Vojtecha.

V roku 1930 preložili A. Šindelára do Piešťan (pôsobiť tu začal 2. marca). Vtedy bola v Piešťanoch len jedna farnosť. Alexander Šindelár pôsobil ako farár a potom dekan na r. k. farskom úrade pri Kostole sv. Štefana kráľa. Napriek tomu, že nepochádzal z Piešťan rýchlo sa tu adaptoval a nadviazal kontakty z ľuďmi z rôznych spoločenských vrstiev.

Koncom roku 1931 bol dokonca zvolený za starostu (vtedy obce) Piešťan. V priebehu jeho starostovania sa Piešťany začali meniť a získavali charakter mondénneho kúpeľného mesta. Snažil sa zlepšiť situáciu nezamestnaných a zdravotnú starostlivosť o nich. Pre túto činnosť získal aj podporu Okresného výboru a Okresnej nemocničnej poisťovne v Trnave.

Vďaka dobrým vzťahom a spolupráci Alexandra Šindelára s hlavným notárom Antonom Kajlichom ako aj s rodinou Winterovcov – nájomcami a riaditeľmi kúpeľov Piešťany sa podarilo zveľadiť Piešťany. Získali moderný mestský vzhľad – upravovali a asfaltovali sa ulice, chodníky a námestia, vysádzali sa uličné stromoradia. Piešťany sa elektrifikovali.

V neľahkom období svetovej hospodárskej krízy, období veľkých hospodárskych, sociálnych i politických problémov sa podarilo presadiť a finančne zabezpečiť aj stavbu dvoch mostov cez Váh – Krajinského a Kolonádového. Moderné premostenia Váhu boli výsledkom spoločného úsilia starostu a vedenia obce, vedenia piešťanských kúpeľov spolu so získaním si podpory štátu.

Medzi ďalšími aktivitami spomeňme vznik letiska (1. júna 1935 bola otvorená linka na trase Piešťany – Bratislava – Viedeň), založenie gymnázia (vyučovanie bolo slávnostne otvorené 3. septembra 1936), v roku 1937 bola dokončená a otvorená nová budova Okresného úradu (oprosti Mestskému úradu). V Piešťanoch bol vybudovaný obecný vodovod a kanalizácia, postavené protipovodňové hrádze na Váhu a zregulované Dubové. V roku 1932 bol zriadený nový obecný cintorín – cintorín na tzv. Bratislavskej ceste.

Alexander Šindelár využil na propagáciu a presadenie rozvoja Piešťan nielen svoje kontakty ale i možnosti vtedajších médií – propagoval modernizáciu Piešťan vo farských listoch, v rozhlase ale i vo svojom kňazskom pôsobení. Medzi jeho možnosti patrili i kontakty s rôznymi osobnosťami politického, cirkevného i kultúrneho života. V roku 1939 v spolupráci s dekanom Šindelárom prichádzajú do Piešťan jezuiti a začínajú tu trvalo pôsobiť. 

Dňa 27. augusta 1938 odovzdal A. Šindelár úrad novozvolenému starostovi Michalovi Chrenkovi. V období vojny sa politicky neangažoval, venoval sa kňazským povinnostiam a pastoračnej činnosti a pomáhal prenasledovaným.

Po 2. svetovej vojne inicioval zbierku a nechal odliať nový zvon pre farský kostol sv. Štefana kráľa ako náhradu za zvon zabavený ešte počas 1. svetovej vojny (v roku 1916). Slávnostná posviacka zvona sa konala 2. novembra 1947 a posviacal ho dekan Šindelár. A on bol zároveň prvý, komu zvon zvonil na poslednú rozlúčku. Dňa 2. novembra – v nedeľu na Deň dušičiek bol vo svojom byte na fare v Piešťanoch. Páchateľ či páchatelia zostali nevypátraní a nepotrestaní.

Môžeme sa len dohadovať čo bolo príčinou. Verejná alebo politická angažovanosť, poznanie mnohých ľudí a ich životných osudov aj v kontroverznom období druhej svetovej vojny? Alebo si zavraždenie tejto významnej osobnosti možno dať do súvislosti s postupnými prípravami na zmenu režimu a ovládnutie krajiny jedinou politickou stranou – komunistickou stranou? V každom prípade výsledkom surovej vraždy bola smrť vzdelaného a pokrokového, priateľského a obľúbeného človeka, kňaza, osobnosti a autority, ktorá pracovala v prospech ľudí nielen v oblasti duchovnej a náboženskej ale i svetskej.

Významným spôsobom sa zaslúžil o rozvoj Piešťan a o zlepšenie života ich obyvateľov. Originálny a netradičný náhrobok s motívom zvona, ktorý vytvoril na hrob Alexandra Šindelára akademický sochár Ladislav Ľ. Pollák pripomína tohto významného človeka a túto tragickú udalosť.

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch si v roku 2017 pripomenulo výročie jeho tragickej smrti výstavou Jeho osudom boli Piešťany a vydaním knihy Stanislava Žlnaya o Alexandrovi Šindelárovi „Komu asi prvému zazvoní?“

 

spracoval Vladimír Krupa (aj podľa knihy Stanislava Žlnaya)


Vytvorené: 22. 2. 2018
Posledná aktualizácia: 22. 2. 2018 11:52